31. októbra 2018 sa na slávnostnom nástupe útvaru rozlúčili zástupcovia trenčianskeho práporu podpory pozemných síl s najstarším slobodníkom v rámci OS SR 55- ročným Zdenkom Riečičiarom.
Rodák z Horného Sŕnia nastúpil do OS SR koncom roku 2001. Pôvodne ho zlákala možnosť dostať sa na zahraničnú misiu. Po jej skončení sa plánoval vrátiť do civilu. Z plánovanej chvíľkovej záležitosti sa však napokon stala 17- ročná anabáza vo vojenskej rovnošate. Stal sa strelcom mechanizovaného družstva, nitrianskeho mechanizovaného práporu. O tri mesiace neskôr odišiel plniť úlohy do mierovej misie OSN UNFICYP na Cyprus. Bol tam príslušníkom ženijnej jednotky, elektrikár. Na Cyprus sa vrátil ešte na dva ročné pobyty. Najskôr pôsobil ako strážnik, potom ako elektrikár v ženijnej jednotke. Medzitým sa stal vodičom- elektromechanikom protilietadlovej batérie trenčianskeho práporu podpory velenia PS OS SR, neskôr vodičom špeciálneho vozidla (rádioreleovej stanice), neskôr starším vodičom veliteľsko - štábneho rádiového vozidla. Mal na starosti špeciálne vozidlá PV3S a Zil – 131.
Slobodník Riečičiar je športovo založený, beháva, posilňuje. Aj vo svojich 55 rokoch pri preskúšaní telesnej zdatnosti podľa veliaceho poddôstojníka čaty bojového zabezpečenia a KIS rotmajstra Juraja Savka prekoná vojakov mladších o dve – tri desaťročia. Pri 12 minútovom behu bez problémov ubehne vyše 3 kilometre. „ Je príkladom pre ostatných vojakov, aj v disciplinovanosti a starostlivosti o zverenú techniku. Vozidlo Zil – 131 sme dostali v dezolátnom stave. V spolupráci s dielenskými špecialistami ho dal do perfektného technického stavu. Rovnako ako Pragu- V3S. Pre mladších kolegov v jednotke bol príkladom v plnení úloh,“ konštatuje rotmajster Savka.
Náčelník štábu trenčianskeho práporu major Juraj Vrbovský na jeho adresu hovorí, že vždy sa snažil splniť úlohu. „ Nepoznal slovo nejde to. Bol som mu veliteľom roty, poznal som ho aj počas pôsobenia na Cypre. Bodaj by sme mali viac takých zodpovedných vojakov. S ťažkým srdcom som ho prepúšťal posledný deň októbra zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe. Bol dobrým vojakom i odborníkom ako vodič a elektrikár a tých v útvare nikdy nie je dosť. Zapájal do sa do mnohých športových aktivít útvaru,“.
Slobodník Zdenko Riečičiar, ktorý základnú vojenskú službu absolvoval ako pohraničník v chebskej brigáde, v mladosti nechcel ani počuť o tom, že by bol vojenským profesionálom. Napokon sa ním stal. „ Neľutujem svoje rozhodnutie. Zažil som mnoho zaujímavého. Doma počas rôznych vyvedení a cvičení predovšetkým na Lešti, aj v medzinárodnom prostredí na Cypre,“ hovorí najstarší slobodník ozbrojených síl. S armádnym prostredím sa však celkom nelúči. Nastúpi do fyzickej ochrany objektov v trenčianskom muničnom sklade.