Prológ: vtedy a teraz...

 27. december 2013, Afganistan - Kábul: V skorých ranných hodinách vyráža trojica slovenských špeciálov žilinského 5. pluku špeciálneho určenia na jeden z mnohých konvojov do nebezpečných ulíc obrovskej metropoly tejto rokmi vojnových konfliktov zmietanej krajiny centrálnej Ázie. Ich úloha je, ako vždy, jasná: naplniť vydané rozkazy, vykonať určené úlohy, no najmä vrátiť sa späť na základňu ku svojim veliteľom, spolubojovníkom - kamarátom z 3. oddielu špeciálneho určenia. Tento deň však dvom z nich osud a okolnosti nedopriali potrebné šťastie - poslednú z úloh nesplnili: nevrátili sa.

 15. december 2016, Slovensko - Žilina: V skorých ranných hodinách začína na pôde 5. pluku špeciálneho určenia bežný pracovný deň, avšak v niečom je predsa len výnimočnejší. Kolektív príslušníkov 3. oddielu špeciálneho určenia disciplinovane a s veľkým zápalom prichádza s drobným časovým predstihom do útvarovej telocvične. Nezvierajú v rukách žiadne zbrane, nie sú ovešaní vojenským výstrojom, ani zásobníkmi s muníciou. V rukách držia florbalové hokejky, v batohoch si nesú športovú výstroj, na perách široké úsmevy a v srdciach intenzívne spomienky na svojho padlého kamaráta.

 Od siedmej hodiny sa telocvičňa zapĺňala športovými tímami. Za 5. pluk sa zúčastnili členovia štábu, Oddielu špeciálneho spojenia, Oddielu podpory velenia, Oddielu spravodajskej podpory aj  1. oddielu špeciálneho určenia. Vskutku pestrý mix amatérskych nadšencov florbalu postupne doplnili reprezentanti žilinskej Mestskej polície, Pohotovostnej motorizovanej jednotky žilinského krajského policajného riaditeľstva. Svojich zástupcov vyslal aj Žilinský samosprávny kraj a žilinský Mestský úrad.

 Všetci ku nám zavítali s jediným motívom: dobrou hrou v duchu fair-play uctiť si náruživého športovca, vynikajúceho florbalového brankára a ukážkového príslušníka slovenských Síl pre špeciálne operácie.

 Rotmajster in memoriam Patrik Fraštia (1974 - 2013) bol vášnivý turista, horolezec a skialpinista, skvelý bežec a plavec, špičkový strelec a odborník na výbušniny, ale i amatérsky muzikant, samouk v hre na gitaru a lodivod. No pre všetkých, ktorí prišli vzdať hold jeho večnej pamiatke skrz kolektívnu hru bol - a navždy aj zostane - veľkým človekom a priateľom, a to i cez všetky príbehy a príhody, ktoré s ním priatelia a kolegovia prežívali v pracovnom či osobnom živote.

Epilóg: "Presne tak..."

 V tento deň sem neprišiel nik z nás zvíťaziť, no ani sa len zúčastniť. Prvým ročníkom Memoriálu Patrika Fraštiu sme sa snažili položiť pevný základ pre peknú tradíciu. To, čo sa pred tromi rokmi nepodarilo nášmu Paťovi, bude sa dariť nám všetkým: budeme sa ku nemu vracať. Vrátiť sa k priateľovi, zabaviť sa športom pre veľkú spomienku na jedného z nás.

 Akoby aj sám Patrik povedal: „Presne taaak!“