Príslušníci topoľčianskej brigády sa za prítomnosti veliteľa 1.  mechanizovanej brigády (mb) plukovníka gšt. Vladimíra Kubáňa dňa 30. septembra rozlúčili s odchádzajúcim  príslušníkom veliteľstva prvej brigády veliacim poddôstojníkom 1.mb štábnym nadrotmajstrom Mariánom Popielom, ktorý po 22 rokoch služby ukončil kariéru profesionálneho vojaka.

Počas svojej vojenskej kariéry mal možnosť plniť úlohy na rôznych stupňoch velenia.  Po absolvovaní vojenskej základnej služby ako poslucháč študijného odboru rádiolokácie Vojenskej vysokej technickej školy v Liptovskom Mikuláši začal svoju vojenskú púť ako veliteľ tankovej čaty 12. tankovej brigády, následne ako veliteľ 3. tankovej čaty 2. tankovej roty 1 tankového práporu, cez funkciu vedúceho staršieho pomocníka skupiny prípravy veliteľov, štábov a vojsk operačného oddelenia štábu 2. mechanizovanej brigády. Následne bol vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky do vojenskej operácie KFOR v Kosove a po návrate pôsobil vo funkcii veliaceho poddôstojníka u 13. mechanizovaného práporu Levice, až po súčasnú funkciu veliaceho poddôstojníka 1. mechanizovanej brigády Topoľčany.

„Na monitoringu výcviku som sa jedného nemenovaného opýtal. Začal Marián jeden z mnohých zažitých príbehov. „Čo Vás pán vojak ženie vpred? Čo Vás motivuje? V krátkej strohej odpovedi vojaka znelo: „Vy pán štábny nadrotmajster! Ste pre mňa najväčším vzorom, chcem byť ako Vy!“ Pokračoval Marián. „Odpoveď vojaka ma natoľko odmlčala, až som si položil otázky: Aký vlastne som? Čo vlastne vo mne vidí? Čím som si ja vlastne prešiel počas svojej kariéry? V duchu som našiel rýchle odpovede: škola, výcvik, cvičenia, stres, odlúčenie, odriekanie, kolegovia, kamarátstvo, pomoc, rada, poradenstvo, popritom zmeny v rezorte a pár úrazov a zotavení. To všetko sa mi premietlo v priebehu pár sekúnd.“ V krátkosti som mu odpovedal: „Tak to máte ešte veľa čo dobiehať, pán vojak!“ S úsmevom povedaná vymenená konverzácia odchádzajúceho veliaceho poddôstojníka prvej brigády a nemenovaného vojaka.

Príhod, zážitkov a splnených úloh zo svojej vojenskej kariéry ma určite na konte podstatne viac, no veríme, že všetky - aj tie najnáročnejšie úlohy, pri ktorých si človek siahol až na dno svojich síl, sa mu podarilo splniť so cťou a odhodlanosťou. Veď rešpekt a dôvera neprichádzajú automaticky s hodnosťou či funkciou – ale naopak, je za nimi tvrdá práca, získavanie skúseností a zásluh. Okrem odbornej znalosti a starostlivosti o podriadených vojakov je najdôležitejšie ísť osobným príkladom. Takýmto príkladom bol aj Marián a v mene všetkých kolegov nielen 1. mechanizovanej brigády, ale aj jej podriadených súčastí, si dovoľujeme vysloviť úprimné poďakovanie za spoluprácu, vytrvalosť a spoľahlivosť za doteraz vykonanú prácu. Za zásluhy, ktoré po sebe Marián zanecháva, mu veliteľ prvej brigády pri príležitosti ukončenia pôsobenia vo funkcii odovzdal ocenenie náčelníka Generálneho štábu OS SR – Pamätnú medailu III. stupňa.

Odchádzajúceho veliaceho poddôstojníka Mariána Popiela, ktorý na záver z úprimného srdca poďakoval za ústretovosť a podporu, vďaka ktorej mohol plniť povinnosti vyplývajúce z funkcií so želaním, aby aj v nás zostal ten pocit, že sme po sebe niečo zanechali, na funkcii vystrieda štábny nadrotmajster Miroslav Štadler.